Po Hamburgu som strávil príjemných a zároveň rušných pár dní doma v Bratislave, kde som sa mohol znova stretnúť so svojimi kamarátmi a rodinou.
Aj napriek vyťaženosti som sa snažil udržať v kondícii a popritom doliečiť moje bolavé chodidlo (posterior tibialis tendon syndrom), s ktorého liečbou mi odborne pomáhali vo Physio&Care Medical center, za čo im veľmi pekne ďakujem. 

Do Ria som cestoval s plánom otestovať sa na rovnakej trati, aká bude na budúci rok na Olympíjskych hrách. 

S minimálnym bežeckým tréningom som stále dúfal, že budem vedieť nazbierať pekné body do olympíjskeho rebríčku. Až do môjho pádu, pretek prebiehal podľa mojich predstáv.
Na štarte mi Alistair držal miesto vedľa seba, takže som vedel, že sa už od začiatku môžme navzájom potiahnuť. Plával som si svoje temto vpredu a až pri výbehu z vody ma obehol Schoeman.
Na bicykli sme spolupracovali jedenásti, až dokým Alesandro Fabian v druhom zjazde nevletel do výmolu v strede cesty a nestratil kontrolu nad svojim bicyklom, čo spôsobilo jeho pád. Kedže som sa držal hneď za jeho kolesom, môjmu pádu som sa už nemohol vyhnúť, aj po tom, ako som sa ho snažil preskočiť :).
Spoločníka na ceste mi robil dobrý kamarát Zajko (Peter Králik), ktorý mi pomáhal pri všetkom čo bolo treba. Jeho prítomnosť bola neoceniteľná najmä po mojom páde, keď ma vzali do nemocnice a on zariadil všetko potrebné, čo bolo treba spolu aj s našou brazílskou kamarátkou Patríciou.

Momentálne som znova v Leeds, kde sa zotavujem z pádu. "Vďaka" mojím narazeným rebrám a stále pretrvávajúcim bolestiam chodidla, môžem zatiaľ len bicyklovať, ľahko plávať a behať na vodnom bežeckom páse. Aj tu mi ale pomáhajú výborní fyzioterapeuti a britská triathlonová federácia.

Môj štart v Štockholme je otázny, ale dúfam, že sa dám čo najskôr dokopy a budem môcť ukázať to najlepšie čo v sebe mám v Edmontone a Chicagu.

Športu zdar :)!

Rišo